História

O vinárstve LAHOFER

LahoferNázov LAHOFER evokuje často u ľudí niečo nemecké alebo rakúske. Ale v tomto prípade je to značka identifikujúca nás, moravského producenta tichého vína zo Znojemska, ktorej názov sme si zvolili podľa mena umeleckého rezbára z 18. a 19. storočia. Ten sa preslávil tvorbou unikátnej knižnice umiestnenej v kláštore na pražskom Strahove. Vo vinárstve LAHOFER sa špecializujeme na prívlastkové vína, ktoré produkujeme iba z hrozna ekologicky dopestovaného vo vlastných viniciach. V našom sortimente prevládajú predovšetkým biele vína (suchšie aj sladšie), ale keďže máme vlastné vinohrady o rozlohe takmer 500 ha, nájdete u nás aj ponuku červeného či ružového vína. Sme druhým najväčším producentom hrozna v ČR, ale na víno spotrebúvame len cca 50% úrody orientovanej na redukovaný výnos. Kvalitu našej produkcie zaručuje okrem iného aj špičkovo vybavená výrobná hala plná najmodernejších technológií (predovšetkým z Nemecka), v ktorej dozrieva víno pod drobnohľadom vinárskych majstrov v špeciálnych nerezových kadiach s automaticky regulovanou teplotou.

S Ing. Lancmanom sme sa rozprávali predovšetkým na tému "terroir" vína, čo je podľa neho v súčasnosti jeden z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich jeho výber.   Čo podľa vás robí z vína značky LAHOFER jedinečný produkt? Jedinečný produkt robia z vín značky LAHOFER jeho stáli konzumenti. Pretože tí sa k našim vínam opakovane vracajú, čím podľa môjho názoru dávajú najavo, že im naše víno chutí a je tým pádom pre nich v určitom smere jedinečné.   Uplatňuje Vinárstvo LAHOFER nejaké vlastné výrobné postupy v procese školenia vína, ktoré sa odlišujú od iných vinárstiev? Vinárstvo LAHOFER je malé vinárstvo, avšak používa najnovšie výrobné postupy. Základom nášho výrobného procesu sú nerezové tanky v objeme od dvoch do troch tisíc litrov. V nich môžeme pri fermentácii regulovať teplotu kvasenia, čím sme schopní dosiahnuť nádherné svieže vína s vyšším obsahom zostatkového cukru a súčasne zachovať vyššie hodnoty kyselín. Pri výrobnom proces pridávame do „suroviny“ ušľachtilé kvasinky pochádzajúce z celého sveta, ktorých výber a množstvo sú tajomstvom každého pivničného majstra. To ako sa podarí skĺbiť technológiu, ročník, surovinu a práve pridané kvasinky, môže milovník vína oceniť až pri jeho konzumácii.   Je vo výmere vinohradov Vinárstva LAHOFER nejaká odroda, ktorá vyžaduje obzvlášť citlivý prístup spracovania? U nás vo vinárstve LAHOFER spracovávame obzvlášť citlivo odrody, z ktorých vyrábame vína pre prvý apelačný systém v Českej republike, teda VOC Znojmo. Ide o Veltlínske zelené, Sauvignon a Rizling rýnsky. Práve tieto odrody totiž nakoniec prechádzajú obzvlášť náročným zatrieďovaním, kedy samotní vinári zo združenia VOC Znojmo vyberajú vína, ktoré môžu byť v danom ročníku zaradené do prestížnej skupiny vín s označením VOC Znojmo. Okrem toho ale tento špeciálny prístup vyžaduje z našich odrôd ešte Neuburské, čo je dané veľmi silnou štruktúrou šupky jeho bobúľ. Strapce hrozna preto musíme lisovať celé, vrátane strapiny a to veľmi pomaly a pri nízkych tlakoch. Toto víno sa však pri takom zaobchádzaní odmení vinárovi i milovníkom vína nádhernou sviežou vôňou a chuťou, v ktorej je jasne rozoznateľný napríklad grapefruit.   Je tým pádom apelačný systém náročný na spracovanie vína? Čo sa týka spracovania odrôd, je technológia obdobná ako pri ostatných odrodách. U spomenutých troch odrodách zatrieďovaných do VOC Znojmo však obzvlášť starostlivo dbáme o to, aby sme pre ich výrobu vybrali len to najlepšie hrozno z najkrajších vinárskych plôch na Znojemsku. Aj tie však musia prejsť procesom schválenia pre výrobu vína apelačného systému VOC Znojmo.   Ing. Jiří Lancman Po absolvovaní Strednej vinárskej školy vo Valticích a následnom získaní titulu Ing. na Mendelovej zemědelskej a lesnickej univerzite v Brne ihneď nastúpil do vtedy vznikajúceho Vinárstva LAHOFER, vtedy ešte pod názvom První znojemská vinařská. Firma na samom začiatku nevyrábala vlastné víno, veľa času preto trávil vo viniciach. Postupom času ale majitelia rozhodli o výrobe vlastných vín a tak vznikli v roku 2003 vína vo vlastnej pivnici v Hodonicích. Majitelia vinárstva išli vtedy možno trochu do rizika, keď výrobou prvého ročníka poverili vtedy mladého pivničného majstra, ale všetko dobre dopadlo. Usudzujeme tak aj podľa toho, že Ing. Lancman je pivničným majstrom Vinárstva LAHOFER doteraz, teda už 10 rokov. Do akej miery existuje podľa vás u zákazníkov povedomie o teritorialite odrôd? Dá sa povedať, že práve vďaka apelačnému systému VOC Znojmo sa povedomie o teritorialite odrôd prehlbuje. Ľudia už začínajú vedieť, že symbolom Znojemska je predovšetkým Veltlínske zelené, Sauvignon, Rizling rýnsky a že napríklad na Pálavě majú výborný Ryzling vlašský, ktorý je základom ich VOC Pálava. Teritorialita odrôd sa stále výrazne prejavuje i pri nových výsadbách. Napríklad na Znojemsku sa v posledných rokoch iba minimálne vysádzajú modré odrody, vinári tu rozširujú plochy s odrodami, ktorým sa v našom regióne darí. Myslíte si, že je v súčasnosti záujem o vína s označením teritoriality? Vzhľadom k záujmu nielen o naše vína s označením VOC Znojmo sa domnievam, že ľudia tomuto deleniu vín prichádzajú na chuť. Nerozlišujú teda už len vína podľa obsahu zostatkového cukru, ale aj podľa miesta, kde bolo hrozno pestované a kde samotné víno vzniká. Čím je podľa vás znojemský región jedinečný čo sa tíka vplyvu na rast a kvalitu hrozna? Jedinečnosť Znojemska spočíva v blízkosti Vysočiny. Vďaka tomu sa teplota vo viniciach na Znojemsku pri dozrievaní hrozna pohybuje od napríklad tridsaťstupňových horúčav cez deň, až po teploty okolo piatich stupňov Celzia nad ránom. Vzhľadom k tomuto veľkému rozdielu vzniká hrozno s výraznými aromatickými látkami, ktoré sú obsiahnuté v hroznovej šupke. Sledujete zahraničné trendy v oblasti spracovania hrozna a školenia vína? Samozrejme. Každý rok s kolegami vyrážame do nejakej európskej vinárskej destinácie, kde za tri až štyri dni navštívime hoci aj dvadsať vinárstiev. Vyberáme od tých najmenších rodinných, až po veľkých producentov. Mojim snom je pozrieť sa do niektorých vinárstiev na Novom Zélande, odkiaľ obdivujem ich Sauvignony – podľa môjho názoru najlepšie na svete. Podľa výsledkov posledného ročníku SAUVIGNON FÓRA sa k nim blížia aj tie naše. Máte nejaký nenaplnený technologický zámer, ktorý by ste chceli uplatniť pri výrobe vína? Nejaké sny a plány má určite každý vinár. Jedným z mojich zámerov je, aby naše vinárstvo používalo na zrenie časti našich bielych vín drevené sudy.