Mýty o víne 2

1. Mýtus: Skrutkovací uzáver majú iba lacné vína

Možno donedávna bol skrutkovací uzáver spoľahlivým poznávacím znamením lacných vín, kým korok na fľaši dával tušiť kvalitnému obsahu. Časy sa však menia a dnes by ste s takouto „výzbrojou“ pri hodnotení kvality vína zrejme nepochodili. Tradičnú korkovú zátku, ktorá sa kedysi považovala za výsadu drahých vín, dnes čoraz častejšie nahrádza skrutkovací uzáver, a to aj v prípade kvalitných vín.

Jasným dôkazom sú protinožci: až 75 percent všetkých austrálskych vín sa dnes predáva vo fľašiach so skrutkovacím uzáverom, v prípade vín z Nového Zélandu je to dokonca až 93 percent. So svojou starobylou či ultramodernou vývrtkou sa teda môžete pomaly začať lúčiť, pretože fľaše s týmto menej poetickým, no praktickejším otváraním sa tešia vo svete čoraz väčšej obľube.

2. Mýtus: Víno je vyrobené z toho ovocia, ktoré charakterizuje jeho chuť

Toto nie je ani tak mýtus ako skôr hrubý omyl. Pokiaľ nekupujete víno, ktoré je vyslovene vyrobené z iného ovocia než z hrozna, platí železné pravidlo, že je vyrobené z odrody hrozna uvedenej na etikete a nie z ovocia, ktoré popisuje jeho chuť (napr. višne, jahody ap.). Je nám síce jasné, že ste si to asi nemysleli, ale ľahko sa môže stať, že sa človek zmýli aj v takejto zdanlivej samozrejmosti. S „ovocnou“ charakteristikou vína je to teda ako s umelými príchuťami: chutia síce podobne ako originál, ktorý imitujú (napríklad jahodová príchuť), ale skutočnú ingredienciu (jahodu) neobsahujú. Ak teda na etikete uvidíte niečo ako „s tónmi malín, čerešní a vanilky“, výrobca tým chcel povedať, že víno vo fľaši len chutí podobne, ako chutia maliny a čerešne, ale nie je z nich vyrobené. A neobsahuje ani vanilku.

3. Mýtus: Šampanské a kaviár – dokonalá kombinácia

Keď sa povie šampanské a kaviár, snáď k tomu chýba už len jachta uprostred šíreho mora a vietor vo vlasoch – a romantická predstava o vrchole luxusu je dokonalá. Je to však lenmýtus, vytrvalo posilňovaný filmovým priemyslom a stereotypnými predstavami, ktorý má s pravdou o skutočnej harmónii chutí pramálo spoločné. Aká je teda pravda?

Keď vám prezradíme, čo sa naozaj najlepšie hodí k šampanskému, spadnete zo stoličky: sú to zemiakové lupienky! Áno, čítate dobre. Šampanské je totiž „pivo medzi vínami“ (tak ako sherry je „whisky medzi vínami“). Podobne ako pivo, šampanské obsahuje veľa kyselín, vďaka ktorým sa výborne hodí k vyprážanému kurčaťu alebo vyprážanej rybe, ako je napríklad obľúbená anglická pochúťka „fish & chips“ (vyprážaná ryba s hranolčekmi). Musíme vás teda sklamať, milí romantickí rojkovia, žiadny kaviárový luxus, ale rýchle občerstvenie!lahofer_myty_o_vine_II

4. Mýtus: K vínu sa skvele hodí syr

Toto je snáď najväčší mýtus, aký o víne vytrvalo koluje. Nedajte sa však zmiasť, nie všetky druhy syra sa hodia k vínu! Pravdou je, že v dôsledku výraznej textúry a intenzívnej chuti syra stráca náš jazyk schopnosť plne vychutnať bohatosť a vyváženosť chutí dobrého vína. Neznamená to, že víno by sa nemalo konzumovať so žiadnym syrom, len treba pri ich kombinácii postupovať opatrne.

Napríklad mäkké krémové syry možno vo všeobecnosti odporučiť k bielym vínam ako Chardonnay, kým tvrdé a dlho zrejúce syry sú vhodnejšie k červeným vínam ako Bordeaux, Cabernet Sauvignon alebo Merlot. Údený syr si príjemne vychutnáte, ak k nemu zvolíte napríklad Širáz, zatiaľ čo syry s modrou plesňou sa dobre dopĺňajú s portským alebo s vínami neskorého zberu.

Najlepšiu radu však máme na koniec. Ak ste chceli niekoho ohúriť skvelým vínom a výber vám celkom nevyšiel (priam ste vybrali to najhoršie, čo sa dalo), zachrániť to môže mäkký syr. K nešťastnému vínu svojim hosťom pokojne ponúknite napríklad syr brie. Ten pokryje chuťové poháriky takým povlakom, že nebudú schopné rozlíšiť jednotlivé zložky vína. Skvelá rada, čo poviete?

5. Mýtus: Dezerty sa majú kombinovať s dezertným vínom

Dezerty majú síce s dezertným vínom spoločný názov, to však neznamená, že by sa mali konzumovať spolu. Práve naopak. Keďže dezerty sú spravidla sladké (zákusok, koláčik, torta, puding, múčnik ap. – veď to poznáte), zaručene prebijú aj to najsladšie víno a doslova v ňom „zabijú“ všetky intenzívne ovocné chute. Výsledkom je, že víno bude mať kyslú chuť, pretože naše chuťové poháriky, ktoré už ochutnali sladký dezert, v ňom budú vnímať prevažne len kyseliny.

Ak teda trváte na tom, že k dezertu si chcete dať víno, skúste radšej perlivý muškát Moscato d'Asti. Má nízky obsah alkoholu, nie je príliš sladký a oplýva množstvom jasných, šťavnatých chutí.

6. Mýtus: Kvalita vína je objektívne merateľná

Keby boli ľudia stroje, možno by človek dokázal ochutnať víno a popísať jeho kvalitu s rovnakou presnosťou aj pri nekonečnom počte opakovaní. Skutočnosť je však taká, že jediné vybavenie, aké máme k dispozícii na posúdenie kvality vína (nos, ústa a mozog), je veľmi subjektívne a u každého jedinečné. A podlieha mnohým výkyvom. Nielenže každý vníma rôzne aspekty vína inak, ale náš celkový dojem z vína ovplyvňujú aj meniace sa faktory, ako je počasie, prostredie, situácia, dokonca aj momentálna nálada. Naše konečné hodnotenie kvality vína, nech by znelo akokoľvek fundovane a erudovane, bude teda rovnako subjektívne ako zážitok z neho.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že viacerí znalci či kritici môžu pri posudzovaní vína dospieť k rovnakému záveru. Ich hodnotenie a počet bodov, ktoré vínu udelia, bude chtiac-nechtiac odrážať zasa len ich názor vychádzajúci zo zmyslovej skúsenosti. A tá je naozaj výsostne subjektívna.