Ako víno osídlilo svet II.

Príbeh vína je hlboko spätý s príbehom ľudskej existencie na Zemi. Ako sa však hrozno dostalo na všetky kontinenty okrem Antarktídy? Na túto zaujímavú otázku sa dozviete odpoveď v druhej časti miniseriálu Ako víno osídlilo svet. Tak pozorne čítajte! Príbeh je to vskutku výnimočný.

timeline_lahofer

 

V prvej časti článku sme si sme si ukázali, akú cestu víno absolvovalo, kým prekročilo hranice nášho letopočtu. V druhej časti budeme prekračovať hranice tiež, dostaneme sa totiž mimo starý kontinent a prekročíme magickú hranicu tisícročia. Hurá, vrhnime sa do cestovania v čase!

Celý stredovek, síce bol vskutku dlhý a menilo sa všeličo, jedna vec však zostávala rovnaká. Keďže cirkev v tejto dobe hrala prím, víno dlhé storočia nestrácalo svoju náboženskú funkciu. Príchodom osvietených Florenťanov sa do Európy dostáva nové nazeranie na svet - renesancia. Ľudia bažia po poznaní. A tak sa stalo, že Christoforo Colombo v roku 1492 narazil na behy celkom nového, dosiaľ nepoznaného sveta. Talian (bol z Janova) v službách Španielska potešil pôvodných obyvateľov Ameriky, keď im na svojej lodi priviezol vínnu révu. Obyvatelia Brazílie sa chopili tejto perspektívnej plodiny a víno sa postupne rozšírilo do celej Južnej Ameriky.

V roku 1543 sa na brehoch Japonska objavila portugalská vlajka na lodi jezuitov. Dnes už svätý František Xaverský priniesol víno ako dar pre feudálov. Kam išli misionári, tam s nimi muselo ísť aj víno a tak vlastne započal import európskeho vína na ostrov pre potreby misií. Jezuiti v Japonsku na katolícku vieru obrátili viac ako 100.000 ľudí. Tento stav však netrval dlho, lebo v roku 1587 bolo kresťanstvo v Japonsku zakázané. Vínna réva tak bola zasadená takmer až o 300 rokov neskôr, keď sa národ rozhodol prijať západnú kultúru.

Pri misionároch ešte chvíľu zostaneme, aj keď sa prehupneme na opačnú stranu zemegule. V roku 1554 španielski misionári prešli z Južnej Ameriky do Severnej. V tejto dobe už v Čile vzniká prvé vinárstvo. O dva roky neskôr sa prvé vinice vysádzali už aj v Argentíne.

V dnešnom USA, konkrétne na Floride, sa okolo roku 1562 Francúzi, ktorí sa chopili iniciatívy a územie obsadili, pokúšali vyrobiť víno z hrozna, ktoré tam našli. Európske hrozno, overené časom, si totiž so sebou nepriniesli. Avšak toto “divé hrozno” nesplnilo ich očakávania a tak prestali víno vyrábať chvíľu po tom, ako začali. Predpokladá sa, že divoko rastúce hrozno mohlo byť na kontinente už od roku 1000 n. l. Francúzi sa okolo roku 1608 podľa vzoru jezuitov snažia vypestovať európske hrozno, majú však len malý úspech, tak im nezostalo nič iné ako obrátiť späť k pôvodným vínnym révam. Nakoniec však všetko dobre dopadne, keď sa o desaťročie neskôr Francúzom podarí nájsť prijateľnejšie prostredie Virgínie, kde sa urodí aj hrozno európske.

Sedemnáste storočie bolo poznačené množstvom kolonizačných aktivít národov starého kontinentu. A tak sa stalo, že holandská výprava sa v roku 1659 ocitla v južnej Afrike. Keďže námorníci si tvrdohlavo stáli za svojim, že na spiatočnú cestu, ktorá trvala skutočne dlho, potrebujú víno, nezostávalo nič iné, ako vysadiť vinice a čakať na prvú úrodu. Provincie južnej Afriky poskytovali vhodné podmienky na dopestovanie hrozna a tak túto požiadavku námorníkov bez okolkov splnili.

Junipero Serra, španielsky misionár, sa v roku 1769 rozhodol, že pôjde šíriť evanjelium do Nového sveta. A tak pricestoval do Kalifornie a Mexika, otvoril misiu v San Diegu a so sebou priniesol vínnu révu s cieľom vybudovať v regióne prvé vinárstvo. Španielske (vínne) misie sa potom šírili po celej Kalifornii a františkánsky mnísi so sebou prinášali umenie výroby vína, ktorým dopomohli k otvoreniu prvého vinárstva v kalifornskom meste Sonoma v roku 1805.

V roku 1785 bol Thomas Jefferson menovaný ministrom a tento svoj post využíva a cestuje do Francúzska. Tu si zamiloval chuť francúzskeho vína, najmä z Bordeaux. Jefferson je presvedčený, že víno rovnakej chuti a kvality môže byť vyrobené aj v USA, a tak sa do vlasti vracia s viacerými francúzskymi štepmi hrozna a túžbou, že sa takému skvelému víno bude dariť aj vo Virgínii.

Cez južnú Afriku sa lode kolonistov plavia smerom k Austrálii, aby tu založili v roku 1788 trestaneckú kolóniu. Počas zastávky v Afrike naberú na palubu vínnu révu, ktorú po príchode na miesto vysadia. O pár desaťročí neskôr je James Busby, Brit žijúci v Austrálii, považovaný za otca austrálskeho vinárskeho priemyslu. V 30. rokoch 19. storočia je menovaný na pozíciu správcu Nového Zélandu Britskou vládou. Busby teda cestuje z Austrálie na Nový Zéland a s ním samozrejme aj vínna réva. Tento milovník vína vydáva aj akýsi manuál na pestovanie a výrobu vína. Prvé vinice na Novom Zélande sú už v roku 1836.

Alžírsko, kde vínnu révu zasadili ešte vo svojej dobe Feninčania, si prešlo skutočne rušným obdobím. Islamská vláda rozhodla, že víno a alkohol ako taký nie je v súlade s ich vierovyznaním, a preto zrušila všetky vinárstva a vinice. Keď Francúzsko prevzalo v roku 1830 kontrolu nad Alžírskom, začala sa na tomto území opätovná výsadba viníc. V 60. a 70. rokoch 19. storočia bola produkcia vína z tohto územia taká vysoká, že takmer zruinovala francúzsky vinársky priemysel. Výroba bola skutočne veľká a od roku 1930 bola väčšina hrozna dopestovaného v tejto oblasti používaná francúzskymi vinármi na miešanie s originál francúzskym hroznom. Keď však v roku 1962 Francúzi stratili nad územím kontrolu, produkcia a pestovanie hrozna rapídne kleslo.

Uruguaj, malý štát v južnej Amerike je okrem telenoviel známy aj vďaka červenému vínu. Don Pascual Harriague (1870), Francúz a prisťahovalec práve do tejto spomínanej zeme priniesol rastlinu - Tannat (červené hrozno). A tak sa postupom času stal Uruguaj “národom hrozna” a vína, prevažne červeného, a odroda Tannat je typická pre túto krajinu ešte aj dnes.

Opäť preskočíme pár desaťročí a ocitneme sa v nie až tak vzdialenej minulosti. Keď v roku 1980 Čína otvorila svetu svoju ekonomiku, Francúzi nelenili a začali sem dovážať svoje víno. Postupom času Francúzi s miestnymi partnermi začali vysádzať vinice. Za posledných 30 rokov, ako sa čínska stredná a vyššia vrstva obyvateľstva rozrástla, národ sa stal jedným z najväčších spotrebiteľov a výrobcov vína na svete.

Ako vidíme, víno má za sebou naozaj bohatú históriu. Síce malo neraz problémy a kultúra mnohých krajín mu nie vždy priala, predsa si však našlo cestu a svojou nezameniteľnou chuťou a rôznorodosťou robí spoločnosť naozaj veľkej časti svetovej populácie. A kto vie, možno sa o pár rokov víno dostane aj na Antarktídu!