Ako víno osídlilo svet I.

Príbeh vína je hlboko spätý s príbehom ľudskej existencie na Zemi. Ako sa však hrozno dostalo na všetky kontinenty okrem Antarktídy? Na túto zaujímavú otázku sa dozviete odpoveď v sérií článkov a tu je prvý z nich. Tak pozorne čítajte! Príbeh je to vskutku výnimočný.

timeline_lahoferPredstavte si staroveké Arménsko, to veľmi staroveké. Už okolo roku 4 100 p. n. l. tu  bolo založené prvé vinárstvo. Tento fakt objavili relatívne nedávno, v roku 2007 výskumníci z UCLA a boli skutočne prekvapení! Vinárstvo sa nachádzalo v jaskyni, kde používali na výrobu vína lisy, samozrejme nie aké, ako ich poznáme dnes. Šťavu z hrozna doslova vydupávali a potom skladovali vo veľkých hlinených nádobách, kde produkt dozrieval. Archeologické rozbory potvrdili na hlinených črepoch prítomnosť ovocného farbiva, takého, ktoré sa nachádza v každom červenom víne. Tento neobyčajne chutný mok sa využíval pri rôznych oslavách a kultových záležitostiach.

Postúpme však ďalej, teda dopredu. Faraóni si uzurpovali našu obľúbenú dovolenkovú destináciu, Egypt okolo roku 3 100 p.n.l. Egypskí polobohovia - faraóni potrebovali svoju božskú moc dokladovať a ľuďom ju neustále pripomítať. Na rôznych ceremóniách sa využívalo červené víno. Prečo červené? Odpoveď je celkom triviálna, červené víno bolo obľúbené vďaka svojej podobnosti s krvou. Egypťania, ako obyvatelia veľmoci, prichádzali do styku s rôznymi inými národmi, napríklad Feničanmi. A boli to práve Feničania, ktorým sa víno natoľko zapáčilo (a my ich nadšenie úplne chápeme), že ho zbavili kultu a začali ho šíriť po celom svete.

Archeológovia pri svojej práci v severnom Izraeli objavili pivnicu, ktorá je stará takmer 3 700 rokov, čiže sa používala okolo roku 1 700 p.n.l.. Vedci, ktorí študovali tento nález, hovoria, že v pivnici bolo kedysi uložených viac ako 500 litrov vína. Čo je na túto dobu skutočne veľké číslo! Viete koľko fliaš by s takým množstvom naplnili?

Sme v období okolo roku 1 200 p. n. l., kedy sa Feničania zamysleli a prišli na to, že využívať potenciál mora - Stredozemného mora, ktoré obmývalo ich krajinu by im mohlo byť naozaj prínosné. Neváhali, postavali veľké lode a vybrali sa na Blízky východ, do severnej Afriky a do miest v Grécku a Taliansku. Okrem iných surovín na palubách prevážali víno v keramických džbánoch a tiež vínnu révu. Feničania počas ciest narazili na Židov, ktorým sa víno zapáčilo a začali ho využívať na náboženské obrady.

Starovekí Gréci si život vedeli užívať! Víno od Feničanov si úplne privlastnili a nedali na neho dopustiť. Okolo roku 800 p.n.l. sa víno v antickom Grécku stáva symbolom obchodu, náboženstva a tiež zdravia. Dionýzos ako boh vína a opojnej zábavy sa mal právo tešiť, jeho kult bol rozvinutý po dlhé stáročia. Grécke mestské štáty nadobúdajú na moci a začnú kolonizovať ďalšie územia okolo Stredozemného mora. Spolu s vojakmi cestuje samozrejme aj víno. Keď sa Grékom podarilo podmaniť si nové územie, hneď tam vysadili okrem iného aj vínnu révu. Sicília a južné Taliansko boli jednými z prvých gréckych kolónií a víno tak už nemalo ďalekú cestu do Ríma.

Keď sa Rím dostal k moci a Rímska ríša pohltila aj vtedajšie Grécko, víno ako všeličo iné si privlastnili za ich vlastné. Nenechali sa zahanbiť a tiež mali svojho boha vína Bacchusa. Víno sa stalo súčasťou ich kultúry rovnako, ako predtým v Grécku. Budujú a dávajú formu metódam na pestovanie hrozna podľa gréckeho vzoru. Terroir a to, že každý ročník je v pestovaní hrozna iný a má svoje špecifiká, sú už v tejto dobe známe a tešia sa obľube. Napríklad víno z ročníka 121 p.n.l. sa skutočne vydarilo a po celé desaťročia bol tento ročník vychýrený po celej zemi. Vzhľadom k tomu, že Rimania expandovali do veľkej časti Európy, vínna réva sa dostala na územia dnešného Francúzska, Nemecka, severu Talianska, Portugalska, Španielska a tiež do strednej Európy.

Ešte chvíľu v Ríme zostaneme, ale prehupneme sa do nášho letopočtu. Keď cisár Konštantín vydal v roku 313 Milánsky edikt, celá Rímska ríša prijala kresťanstvo. Víno sa tak stalo ústrednou súčasťou náboženských sviatostí. Význam vína pre katolicizmus spôsobil to, že víno sa nepestovalo už len pre zábavu a na “radovánky”, ale bola mu dopriata určitá úcta. Mnísi v Taliansku a vo Francúzsku začínajú pracovať ako vinári a vinárske technológie sú dotiahnuté k dokonalosti. Ako rastie kresťanstvo a moc cirkvi v Európe, tak sa rozpína aj mocná chuť vína.

O tom ako víno pokračovalo ďalej a ako si vínna réva našla svoje miesto mimo starého kontinentu sa dozviete v druhej časti článku Ako víno osídlilo svet.